Ako rozpoznať syndróm vyhorenia a včas zastaviť psychické vyčerpanie organizmu

Syndróm vyhorenia patrí medzi najväčšie riziká pre naše duševné aj telesné zdravie. Tento stav, často označovaný aj ako burn out, nie je len krátkodobou únavou, ktorú spraví jeden voľný víkend – ide o hlbšie psychické vyčerpanie, ktoré prichádza nenápadne, a o to je zákernejšie.

Ak vás zaujíma, čo je syndróm vyhorenia, aké sú jeho príznaky vyhorenia a aká existuje účinná prevencia syndrómu vyhorenia, tento článok vám poskytne všetky potrebné odpovede.

Syndróm vyhorenia: čo to je a koho postihuje

Syndróm vyhorenia je definovaný ako stav chronického stresu, ktorý vedie k totálnemu citovému, mentálnemu a fyzickému vyčerpaniu. Často sa pýtate, ako sa prejavuje syndróm vyhorenia u ľudí, ktorí svoju prácu milovali a venovali jej maximum energie. Odpoveď je paradoxná: vyhorenie postihuje najčastejšie tých najviac motivovaných, pracovitých a empatických jedincov, ktorí vo svojom nasadení zabudli na vlastné hranice. Psychické vyhorenie teda nie je známkou slabosti, ale výsledkom dlhodobého nepomeru medzi výdajom energie a jej regeneráciou.

Tento fenomén sa neobmedzuje iba na profesijnú sféru, hoci vyhorenie v práci je najčastejšie skloňovanou témou. Čoraz častejšie sa stretávame so syndrómom vyhorenia v osobnom živote, ktorý postihuje rodičov, opatrujúce osoby alebo partnerov v toxických vzťahoch. Podstatou je vždy rovnaký mechanizmus: dlhodobý tlak, vysoké očakávania a absencia zmysluplného odpočinku. Ak sa tento stav vyhorenia nerieši včas, môže viesť k hlbokým krízam, ktoré ovplyvnia všetky aspekty ľudskej existencie.

Medzi hlavné charakteristiky, ktoré definujú syndróm vyhorenia (burn out syndróm), patria:

• Emočné vyčerpanie: Pocit, že už nemáte druhým čo dať, a vnútorná vyprahnutosť.
• Depersonalizácia a cynizmus: Odstup od práce, klientov či kolegov a strata niekdajšej empatie.
• Strata pocitu osobného úspechu: Presvedčenie, že vaša práca nemá zmysel a vy sami nie ste dostatočne kompetentní.

Ako spoznať syndróm vyhorenia: Varovné signály, ktoré nesmiete ignorovať

Ako spoznať vyhorenie skôr, než dôjde k totálnemu kolapsu systému? Problém spočíva v tom, že syndróm vyhorenia neprichádza náhle, ale plazí sa po malých krôčikoch, ktoré máme tendenciu ospravedlňovať prepracovaním alebo zlým obdobím. Medzi prvé príznaky syndrómu vyhorenia patrí nenápadná strata motivácie, keď sa veci, ktoré vás kedysi napĺňali, stávajú ťažkým bremenom a ranné vstávanie sprevádza nepríjemná úzkosť.

Ak začínate pociťovať, že ste unavení životom alebo unavení z nekonečného kolotoča povinností, je čas sa zastaviť. Pocity vyhorenia sa často prejavujú ako neustála podráždenosť voči okoliu, keď vás vytočia aj úplné maličkosti. Človek sa začína izolovať, prestáva sa tešiť z koníčkov a jeho niekdajší optimizmus strieda hlboký pesimizmus a pocit, že sa na nikoho nemôže spoľahnúť.

Všímajte si najmä tieto zmeny vo svojom správaní a prežívaní:

• Odkladanie úloh (prokrastinácia): Aj jednoduché úlohy sa zdajú byť neprekonateľnou horou.
• Sociálna izolácia: Vyhýbate sa stretnutiam, nezdvíhate telefóny a najradšej by ste sa zamkli pred celým svetom.
• Strata zmyslu pre humor: Veci, ktoré vás kedysi rozosmiali, teraz vnímate ako obťažujúce alebo hlúpe.
• Zvýšená konzumácia návykových látok: Snaha „vypnúť“ pomocou alkoholu, liekov na upokojenie alebo nadmerného množstva kofeínu.

Syndróm vyhorenia: fyzické príznaky a psychické vyčerpanie organizmu

Keď hovoríme o tom, aké má syndróm vyhorenia príznaky, nesmieme zabúdať na to, že psychika je úzko prepojená s telom. Fyzické príznaky vyhorenia sú často tým prvým, čo nás prinúti vyhľadať lekára, aj keď si spočiatku neuvedomujeme, že príčina je v našej mysli. Časté sú bolesti hlavy, nespavosť alebo naopak nadmerná spavosť, ktorá však neprináša pocit osvieženia, a chronické vyčerpanie, ktoré neustupuje ani po dovolenke.

Extrémny stres a príznaky psychického vyčerpania sa môžu prejaviť aj veľmi dramaticky, ako je odpadnutie zo stresu alebo náhle palpitácie srdca, ktoré pripomínajú infarkt. Dlhodobý tlak oslabuje imunitný systém, takže sa objavujú častejšie ochorenia, ako sú virózy, zápaly alebo tráviace ťažkosti. V najhorších prípadoch môže dôjsť k situácii, ktorú označujeme ako vyčerpanie organizmu a následná hospitalizácia, keď telo jednoducho „vypne poistky“, aby zabránilo ďalšiemu poškodeniu.

Tu je prehľad najčastejších telesných prejavov:

• Problémy so spánkom: Máte ťažkosti zaspať kvôli neustálemu prúdu myšlienok, alebo sa budíte uprostred noci.
• Tráviace ťažkosti: Nechutenstvo, nechuť do jedla nespavosť, bolesti žalúdka alebo syndróm dráždivého čreva.
• Svalové napätie: Chronické bolesti chrbta, krčnej chrbtice a čeľustí (zatínanie zubov).
• Kardiovaskulárne ťažkosti: Zvýšený krvný tlak, búšenie srdca a pocit zvierania na hrudi.
• Zmeny hmotnosti: Prudké chudnutie v dôsledku stresu alebo naopak priberanie kvôli „zajadaniu“ emócií.

Emočné vyčerpanie a psychické zrútenie

Ak ignorujeme príznaky vyhorenia, situácia môže eskalovať až do stavu, keď nastáva psychické zrútenie a fyzické príznaky aj tie mentálne sa zlejú do jedného neznesiteľného celku. Emočné vyčerpanie dosiahne bod, keď sa cítite ako prázdna schránka bez štipky radosti alebo nádeje. V tejto fáze sa často objavuje strata chuti do života a stavy sú už veľmi blízke klinickej depresii a vyžadujú okamžitý zásah odborníka.

Veta „totálne vyhorenie už nemôžem ďalej“ je typickým vyjadrením tohto štádia, keď človek stráca schopnosť vykonávať aj tie najbežnejšie denné činnosti. Objavuje sa silný odpor k ľuďom, a to aj k tým najbližším, a pocit letargie, keď je vám v podstate všetko jedno. Tento stav je nesmierne nebezpečný, pretože môže viesť k fatálnym rozhodnutiam alebo k rozpadu všetkých sociálnych väzieb, ktoré človek doteraz budoval.

Kľúčové emócie a stavy v tejto fáze zahŕňajú:

• Pocit beznádeje: Presvedčenie, že sa situácia nikdy nezlepší a neexistuje východisko.
• Apatia: Úplný nezáujem o dianie okolo, profesionálny rast aj osobnú hygienu.
• Zvýšená úzkostnosť: Neustály strach z budúcnosti, z chyby alebo z kontaktu s ľuďmi.
• Pocit zlyhania: Sebaobviňovanie z toho, že „nie ste dosť dobrí“, aj keď ste objektívne odvádzali skvelú prácu.

Rozdiel medzi chronickým stresom a syndrómom vyhorenia

Pochopiť zásadný rozdiel medzi chronickým stresom a syndrómom vyhorenia je kľúčové pre správne určenie vašej diagnózy aj následnú liečbu. Kým chronický stres sa vyznačuje pocitom „prílišného tlaku“ a nadmernej angažovanosti, syndróm vyhorenia je stavom, keď už „nemáte čo dať“ a cítite sa úplne odpojení od reality. Príznaky vyhorenia sa teda od stresu líšia najmä mierou odovzdanosti a stratou viery v akékoľvek zlepšenie situácie. Ak si mýlite bežné prepracovanie s rozvinutým vyhorením, hrozí, že zvolíte nevhodnú metódu regenerácie.

Hoci oba stavy zdieľajú niektoré spoločné črty, ich vnútorný mechanizmus je odlišný. Rozlíšiť tieto dva stavy vám pomôže nasledujúce porovnanie:

• Miera angažovanosti: Stresovaný človek je hyperaktívny a snaží sa robiť viac a viac, aby tlak zvládol. Človek trpiaci vyhorením cíti úplný odpor k ľuďom aj práci a snaží sa od všetkého emočne aj fyzicky odpojiť.
• Povaha emócií: Pri strese dominujú emócie ako reaktivita, nervozita, panika a úzkosť. Emočné vyčerpanie pri vyhorení vedie k citovej otupenosti, letargii a pocitu, že vo vnútri vás je len prázdnota.
• Primárne poškodenie: Primárnym dôsledkom stresu bývajú často fyzické príznaky vyčerpania organizmu, ako je vysoký krvný tlak či žalúdočné vredy. Burn out syndróm však primárne devastuje vašu psychiku, berie vám zmysel života a ničí osobné vzťahy.
• Viera v budúcnosť: Človek pod stresom zvyčajne verí, že keď sa náročné obdobie skončí, všetko sa vráti do normálu. Stav vyhorenia je sprevádzaný pocitom totálnej beznádeje a presvedčením, že žiadna zmena k lepšiemu už nikdy nepríde.

Identifikovať, či sa nachádzate v zóne stresu, alebo už padáte do priepasti vyhorenia, je prvým krokom k záchrane vášho duševného zdravia, avšak stojí na posúdení odborníkom. Ak cítite, že vaša snaha o nápravu situácie vyprchala a nahradil ju cynizmus a pesimizmus, je pravdepodobné, že váš problém je hlbší než len únava z práce.

Ako sa dostať z vyhorenia: Cesta k uzdraveniu a novej rovnováhe

Ak už sa syndróm vyhorenia plne rozvinul, najdôležitejšie je uvedomiť si, že nejde o chrípku, ktorá prejde sama. Otázka „ako na syndróm vyhorenia“ má komplexnú odpoveď: vyžaduje to čas, trpezlivosť a často aj radikálne zmeny v životnom štýle. Prvým krokom je vždy priznať si problém a vyhľadať pomoc, či už u klinického psychológa, psychiatra alebo skúseného terapeuta, pretože syndróm vyčerpania zasahuje hlboko do štruktúry osobnosti.

Úspešná liečba syndrómu vyhorenia začína prísnym nastavením hraníc. Musíte sa naučiť hovoriť „nie“ úlohám a ľuďom, ktorí vás vysávajú, a začať prioritizovať svoje vlastné potreby.

Ako liečiť syndróm vyhorenia v praxi teda zahŕňa návrat k základom:

• kvalitný spánok,
• vyvážená strava,
• pravidelný pohyb v prírode

Dôležitým krokom je aj postupné obnovovanie sociálnych kontaktov, ktoré vás kedysi nabíjali energiou. Niekedy je nevyhnutná aj dočasná pracovná neschopnosť alebo dokonca úplná zmena profesie.

Tu sú osvedčené kroky na návrat do života:

• Digitálny detox: Obmedzte čas na sociálnych sieťach a pracovné e-maily po pracovnom čase vôbec nečítajte.
• Psychohygiena: Naučte sa meditačné techniky, dychové cvičenia alebo journaling (písanie denníka).
• Delegovanie úloh: Prestaňte sa snažiť byť perfektní a robiť všetko sami – v práci aj doma.
• Návrat ku koníčkom: Nájdite si aktivitu, ktorá nemá žiadny merateľný cieľ a slúži čisto pre vašu radosť.
• Odborná terapia: KBT (kognitívno-behaviorálna terapia) je veľmi účinná pri prenastavení škodlivých myšlienkových vzorcov.

Prevencia syndrómu vyhorenia: Ako si udržať vnútorný oheň a nevyhorieť

Najlepší spôsob, ako sa vysporiadať s týmto problémom, je samozrejme to, aby stav vyhorenia vôbec nenastal. Prevencia syndrómu vyhorenia by mala byť súčasťou firemnej kultúry aj nášho osobného nastavenia. Základom je sebapoznanie – vedieť, kde ležia naše hranice, a rešpektovať varovné signály nášho tela. Príznaky prepracovania by pre nás mali byť stopkou, nie výzvou k ešte väčšiemu výkonu a ignorovaniu únavy.

V osobnom živote je kľúčové pestovať kvalitné vzťahy a pestré záujmy. Človek, ktorý definuje svoju hodnotu iba cez pracovné úspechy, je oveľa náchylnejší na pád, keď sa v práci prestane dariť. Diverzifikujte svoje zdroje šťastia – rodina, priatelia, šport, umenie alebo cestovanie sú piliere, ktoré vás podržia, keď jeden z nich začne kolísať.

Tipy na dlhodobú prevenciu:

• Pravidelné prestávky: Počas pracovného dňa si doprajte krátke pauzy bez monitora a telefónu.
• Pravidlo 8-8-8: 8 hodín práce, 8 hodín spánku a 8 hodín voľného času a regenerácie.
• Supervízia a mentoring: V pomáhajúcich profesiách je nevyhnutné zdieľať svoje pocity s kolegami alebo supervízorom.
• Ujasnenie priorít: Pravidelne si kladte otázku, či to, čo robíte, je v súlade s vašimi hodnotami.
• Starostlivosť o telo: Zdravý organizmus lepšie odoláva stresu – nezanedbávajte preventívne prehliadky.

Vhodná strava a kľúčové mikroživiny v boji proti syndrómu vyhorenia

Správne zvolená výživa a cielená suplementácia zohrávajú úplne zásadnú úlohu v tom, ako sa naše telo dokáže popasovať so syndrómom vyhorenia. Ak vás trápia príznaky psychického vyčerpania a cítite, že sa nezadržateľne blížite k celkovému vyčerpaniu organizmu, je nevyhnutné zamerať pozornosť na to, čím sa stravujete.

Vhodný príjem minerálov a vitamínov dokáže výrazne zmierniť stav vyhorenia a podporiť regeneráciu nervovej sústavy, ktorá je pod neustálym tlakom. Strava totiž priamo ovplyvňuje produkciu neurotransmiterov, ktoré sú pri syndróme vyhorenia v kritickom nedostatku.

Pri dlhodobom vypätí telo spotrebúva určité látky oveľa rýchlejšie než v pokojovom stave. Ak tieto zásoby nedoplníte, priepasť medzi výkonom a regeneráciou sa prehlbuje, čo vedie k rozvoju príznakov vyčerpania.

Zamerajte sa na nasledujúce piliere výživy:

• Horčík (Magnesium): Tento minerál je často nazývaný „prírodným upokojujúcim prostriedkom“. Pri strese sa horčík z tela masívne vylučuje, čo vedie k svalovému napätiu, úzkostiam a nespavosti. Suplementácia kvalitnou formou horčíka je pri syndróme vyhorenia takmer nevyhnutná.
• Vitamíny skupiny B (B-komplex): Sú kľúčové pre správne fungovanie nervovej sústavy a energetický metabolizmus. Najmä vitamín B12 a B6 pomáhajú zmierňovať psychické vyhorenie a podporujú tvorbu serotonínu, hormónu dobrej nálady.
• Omega-3 mastné kyseliny: Zdravé tuky obsiahnuté v rybom oleji alebo vlašských orechoch majú protizápalové účinky a podporujú kognitívne funkcie. Pomáhajú bojovať s „mozgovou hmlou“, čo je častý príznak vyhorenia, a zlepšujú sústredenie.
• Vitamín D: Jeho nedostatok je v našej populácii bežný a úzko súvisí s rozvojom depresívnych nálad a oslabením imunity. Správna hladina vitamínu D je prevenciou pre stavy vyhorenia a celkovú letargiu.
• Zinok a vitamín C: Tieto antioxidanty chránia bunky pred oxidačným stresom a podporujú imunitný systém, ktorý je v dôsledku prepracovania často v troskách.

Okrem doplnkov stravy je dôležitý aj samotný štýl stravovania. Vyhýbajte sa nárazovému prejedaniu alebo naopak dlhému hladovaniu, ktoré rozhádže hladinu cukru v krvi a vedie k ďalšej podráždenosti.

Obmedzte nadmerný príjem kofeínu a rafinovaného cukru – tieto látky síce poskytnú krátkodobý „nakopávač“, ale následný prepad energie len prehlbuje emočné vyčerpanie. Do svojho jedálnička zaraďte dostatok kvalitných bielkovín, komplexných sacharidov a čerstvej zeleniny, ktoré poskytnú telu stabilitu potrebnú na uzdravenie.

Nezabúdajte ani na adaptogény, čo sú byliny, ktoré pomáhajú organizmu adaptovať sa na záťaž. Medzi najúčinnejšie v boji proti burn out syndrómu patria Ashwagandha, ktorá znižuje hladinu kortizolu, alebo Rozchodnica ružová (Rhodiola rosea), ktorá pomáha proti únave a zlepšuje psychickú odolnosť. Kombinácia týchto látok so zdravým životným štýlom tvorí neprestupný štít, ktorý vás ochráni pred tým, aby sa u vás syndróm vyhorenia naplno rozvinul.

##PRODUKT##2 https://www.natios.sk/natios-magnesium-malate-1000-mg-b6--90-veg--kapsul-elem--horcik-170-mg/

##PRODUKT##2 https://www.natios.sk/natios-vitamin-c-liposomalny--500-mg--60-veganskych-kapsul/

##PRODUKT##2 https://www.natios.sk/natios-ashwagandha-extract--5000-mg--extra-strength--90-veganskych-kapsul/

Syndróm vyhorenia test: Zistite svoju mieru rizika

Pri každej z nasledujúcich desiatich otázok buďte k sebe maximálne úprimní. Ak u vás daný stav trvá dlhšie než 4 týždne, započítajte si jeden bod.

1. Cítite sa ráno unavenejší než večer? (Máte pocit, že sa z postele musíte doslova vyškrabať a ani dlhý spánok nepomáha.)
2. Máte pocit, že vaša práca stratila zmysel? (To, čo vás kedysi napĺňalo, teraz vnímate ako zbytočné alebo spoločensky nepodstatné.)
3. Ste v poslednom čase častejšie chorí? (Trápia vás opakované prechladnutia, bolesti chrbta, žalúdka alebo nevysvetliteľné búšenie srdca.)
4. Reagujete podráždene na maličkosti? (Vytočí vás aj banálna otázka kolegu alebo nevinná poznámka partnera, ktorú by ste kedysi prešli s úsmevom.)
5. Pristupujete ku kolegom či klientom s cynizmom? (Vnímate ľudí okolo seba skôr ako „prípady“ alebo obťažujúce objekty než ako ľudské bytosti.)
6. Vyhýbate sa sociálnemu kontaktu? (Aj s najbližšími priateľmi sa odmietate stretávať, pretože na akúkoľvek komunikáciu už jednoducho nemáte energiu.)
7. Máte ťažkosti s koncentráciou a pamäťou? (Robíte chyby v triviálnych úlohách, zabúdate na termíny a pociťujete takzvanú „mozgovú hmlu“.)
8. Pociťujete v nedeľu večer úzkosť z pondelkového rána? (Predstava ďalšieho pracovného týždňa u vás vyvoláva fyzickú nevoľnosť alebo zvieranie žalúdka.)
9. Stratili ste radosť zo svojich koníčkov? (Veci, ktoré vás kedysi nabíjali, vás teraz nebavia a radšej len pasívne sledujete televíziu alebo „scrollujete“ na telefóne.)
10. Máte pocit, že váš výkon je nedostatočný, aj keď driete do úmoru? (Pripadáte si neschopní a máte dojem, že aj napriek všetkej snahe sa kopiace úlohy nehýbu z miesta.)

Vyhodnotenie testu:

• 0–3 body (Nízke riziko): Pravdepodobne prechádzate len bežným obdobím zvýšeného stresu. Doprajte si kvalitný víkendový odpočinok a dbajte na spánkovú hygienu.
• 4–6 bodov (Varovná fáza): Príznaky vyhorenia sú u vás jasne viditeľné. Vaše telo aj myseľ bijú na poplach. Je najvyšší čas zatiahnuť za záchrannú brzdu, obmedziť pracovné nasadenie a začať aktívne riešiť psychohygienu.
• 7–10 bodov (Akútny syndróm vyhorenia): Nachádzate sa vo fáze totálneho vyhorenia. Tento stav vyžaduje odborný zásah. Odporúčame bezodkladne kontaktovať psychológa alebo terapeuta, aby sa predišlo trvalým následkom na vašom zdraví a vzťahoch.

Pamätajte, že syndróm vyhorenia nie je známkou vášho osobného zlyhania, ale jasným signálom tela, že ste boli silní až príliš dlho a je najvyšší čas na radikálnu zmenu priorít. Urobte prvý malý krok k svojej záchrane ešte dnes a dovoľte si znovu nájsť stratenú životnú rovnováhu, pretože vaše duševné zdravie je tou najcennejšou hodnotou, ktorú v živote máte.

FAQ - najčastejšie otázky k téme syndróm vyhorenia a ako mu predchádzať

Aký je hlavný rozdiel medzi bežným stresom a syndrómom vyhorenia?
Bežný stres je zvyčajne krátkodobý a po vyriešení náročnej úlohy alebo po odpočinku odznie, pričom človek stále verí, že má situáciu pod kontrolou. Syndróm vyhorenia je naopak chronický stav sprevádzaný hlbokou apatiou a pocitom úplnej bezmocnosti, keď ani dlhší odpočinok neprináša úľavu. Kým stres vás môže motivovať k výkonu, vyhorenie vás úplne paralyzuje a berie vám zmysel akejkoľvek aktivity.

Môže syndróm vyhorenia postihnúť aj niekoho, kto nechodí do zamestnania?
Áno, tento stav sa zďaleka netýka iba pracovného prostredia, ale môže sa rozvinúť aj u osôb v domácnosti, starajúcich sa o chorého člena rodiny alebo u študentov. Emočné vyčerpanie totiž pramení z dlhodobého vydávania energie bez adekvátneho uznania alebo regenerácie, čo sa môže diať v akejkoľvek životnej roli. Najmä „vyhorenie u mám“ je v poslednom čase veľmi diskutovanou a závažnou témou, ktorá si vyžaduje citlivý prístup.

Ako dlho trvá liečba syndrómu vyhorenia a je možný úplný návrat?
Dĺžka liečby je veľmi individuálna a závisí od toho, v akej fáze človek pomoc vyhľadal, ale zvyčajne sa pohybuje v rozmedzí mesiacov až jedného roka. Úplný návrat k plnohodnotnému životu je rozhodne možný, ale väčšinou ide o návrat k „novému normálu“, kde zohráva kľúčovú úlohu prevencia syndrómu vyhorenia. Ľudia, ktorí si vyhorením prešli, bývajú paradoxne vnútorne silnejší, pretože si museli nastaviť zdravšie priority a hranice.

Čo robiť, keď vidím príznaky vyhorenia u svojho kolegu alebo partnera?
Najdôležitejšie je ponúknuť empatiu a bezpečný priestor na zdieľanie bez kritiky, pretože vyhorený človek sa často potýka s pocitmi viny a zlyhania. Môžete jemne poukázať na zmeny v jeho správaní, ktoré pozorujete, a navrhnúť spoločný odpočinok alebo návštevu odborníka, ak sú príznaky vyhorenia alarmujúce. Nikdy sa nesnažte dotyčného „motivovať“ k vyššiemu výkonu alebo ho porovnávať s ostatnými, situáciu by to len zhoršilo.

Sú niektoré profesie náchylnejšie na vyhorenie viac než iné?
Štatisticky najohrozenejšie sú tzv. pomáhajúce profesie, ako sú lekári, zdravotné sestry, učitelia, psychológovia, sociálni pracovníci alebo policajti. Je to dané vysokou mierou emočnej angažovanosti a neustálym kontaktom s ľudským utrpením alebo problémami, čo môže viesť k rýchlemu emočnému vyčerpaniu. Napriek tomu sa v dnešnej dobe burn out syndróm nevyhýba ani manažérom, IT špecialistom alebo umelcom pracujúcim pod neustálym tlakom termínov.

Môže mať vyhorenie trvalé následky na fyzické zdravie?
Dlhodobo neliečený syndróm vyhorenia môže viesť k rozvoju chronických psychosomatických ochorení, ako je vysoký krvný tlak, žalúdočné vredy alebo oslabená imunita. Často sa naň nabaľujú aj klinické depresie alebo úzkostné poruchy, ktoré vyžadujú dlhodobú medikáciu. Preto je nevyhnutné riešiť príznaky syndrómu vyhorenia včas, aby sa predišlo nevratnému poškodeniu organizmu a psychiky.

Akú rolu hrá v syndróme vyhorenia genetika a výchova?
Osobnostné nastavenie zohráva významnú rolu, keď ľudia s vysokým sklonom k perfekcionizmu, nízkym sebavedomím alebo tí, ktorí nevedia hovoriť „nie“, sú na vyhorenie náchylnejší. Často ide o vzorce prevzaté z detstva, keď bola hodnota človeka podmieňovaná iba jeho výkonom a úspechom, čo v dospelosti vedie k ignorovaniu vlastných potrieb. Práca na týchto hlbokých presvedčeniach v rámci terapie je kľúčovou súčasťou toho, ako sa dostať z vyhorenia natrvalo.

Zdroje:

• https://www.loono.cz/en/burnout-syndrome
• https://www.psymed.cz/what-we-treat/burn-out-syndrom
• https://mhanational.org/resources/burnout-signs-causes-recover/
• https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC9478693/

Autor: Anežka Morysová

##BLOG## https://www.natios.sk/blog/bisglycinat-horcika--ucinky--davkovanie-a-preco-je-to-najlepsia-forma-horcika/

##BLOG## https://www.natios.sk/blog/chronicky-stres--priznaky-a-cesta-k-jeho-uspesnej-liecbe/

##BLOG## https://www.natios.sk/blog/protizapalova-strava--ako-funguje--co-jest-a-co-naopak-vylucit/

##BLOG## https://www.natios.sk/blog/ako-posilnit-imunitu-u-dospelych-a-pri-oslabeni-organizmu/